Čítate? K dovolenke Vám darujeme knihu! Viac…

V lete mi moja priateľka pripravila veľké prekvapenie. Vybrali sme sa s priateľmi na výlet na Pieniny. Priateľka všetko zabezpečila a dohodla. Keď sme prišli na miesto určenia, už sme mali pripravený čln na rafting po Dunajci. Len sme si odložili veci do sudov, aby nám nenavlhli, keby sme sa náhodou prevrátili, dostali sme plávacie vesty, ochranné prilby, vzali veslá, ešte úvodné foto (kým sme medzi živými :–) a naše dobrodružstvo sa mohlo začať!!!

Prvý raz v živote som sedel v takom člne (a vlastne nielen ja, ale aj celá posádka, okrem inštruktorky :-) ) a mal som veru aj obavy, či sa to s nami neprevrhne. Ale spolu s nami bola v člne aj šikovná profesionálna inštruktorka, ktorá nás usmerňovala, čo a ako, kedy a ako zabrať, ubrať, a pod. Okrem toho, všetci sme predsa vedeli plávať a mali sme aj plávacie vesty... keby náhodou...:-). Ale voda bola ľadová, bŕŕŕŕŕ!!! Nechcel by som do nej spadnúť!!! Hladina Dunajca však bola pokojná, sem-tam nám nejaká tá rybička skrížila cestu, predbiehali sme plte plné zvedavcov (aj si chceli ku nám z plte preskočiť:-) ), mávali sme ľuďom idúcim po chodníku, obdivovali bizarné skaly, vychutnávali si naplno divokú vodu a celú malebnú krajinu Pienin. Stali sme sa ako keby súčasťou prírody. Veľmi sa nám páčilo prejsť divokými perejami, tam to bolo chvíľami až adrenalínové a bolo treba viacej zabrať veslami, ale zakaždým sme to akosi ustáli... Dokonca som si vyskúšal aj úlohu zadného kormidelníka – vymenil som sa s našou inštruktorkou. A šlo mi to vraj výborne, lebo ma aj pochválila!!!:-) Splavili sme bez problémov celú slovenskú stranu Dunajca od Červeného Kláštora až po Lesnicu.
A to ešte nebolo zďaleka všetko na tento deň! Potom sme si požičali bicykle a šli sa previezť až na poľskú stranu ku hradu Niedzica. Cestou sme si urobili skratku cez divočinu (ktorá napokon ani skratkou nebola, ako sa neskôr ukázalo:-) ). Strmo sme stúpali cez hustý les, fučali ostošesť s bicyklami na chrbte – nuž, ďalšie neplánované dobrodružstvo...:-). V malom salaši na poľskej strane sme si potom trochu oddýchli a pochutnali si na lahodnom ovčom syre a korbáčikoch a domov sme si kúpili oštiepky. Deň nám zbehol ako voda a bolo treba sa ešte vrátiť do Červeného Kláštora naspäť, odkiaľ sme mali požičané bicykle. Napokon sme všetko pekne stihli načas. Bolo to úžasné!!!
Tento deň bol pre mňa nezabudnuteľným zážitkom! Toľko nových vecí som pri svojej priateľke už vyskúšal a robil to, čo nikdy doposiaľ!!! Ona sa nad tým vždy len pousmeje a žartom povie, že: „len sa ma drž, so mnou si toho ešte užiješ!!!“:-). Neviem, ako to robí, ale s ňou čas spoločne strávený plynie vždy neuveriteľne rýchlo. Neprestáva ma neustále prekvapovať a mám pocit, že pri nej nemám šancu zostarnúť...:-) Asi to nestihnem...:-) Však nie nadarmo o nej jej priatelia a známi vravia, že je to „čertovská ženská“ alebo aj „nezmar“.:-)

Autor príspevku : Ing. Tibor Czebe

Odporúčané ubytovacie zariadenia v okolí:
4013 - Vyšné Ružbachy - kúpele
333 - Chata na Spiši
334 - Chata na Spiši

Fotografie venované téme cestovný ruch na Slovensku: